Nebolo to až tak dávno, keď mi vesmír priviedol do života pralesnú medicínu a jednou z nej bola aj žabka menom Kambo. Táto medicína sa získava z jej jedu, ktorý sa veľmi opatrne stiera z jej telíčka. So žabkou sa zaobchádza opatrne, ale keďže nemá takmer žiadnych prirodzených ,,nepriateľov“, veľmi sa nebráni a tým pádom treba jed získať tak, že sa žabke stiera z chrbta po tom, ako sa ,,šteklí“, aby sa spustila obranná reakcia a jed sa dal získať.

Moja prvá skúsenosť

Odohrala sa v roku 2021, chvíľu potom, ako som sa stretla s Liánou smrti (o tej inokedy). Dlhodobo som riešila svoje zdravotné problémy (hlavne zničené trávenie zo škrobov a cukru), ktoré sa zrkadlilo v mojom psychickom rozpoložení – úzkosti, depresívne stavy, panické ataky.

Čo som potrebovala pustiť

Chronickú únavu som mala celý život, ale keď sa pridružili aj iné problémy, začala som riešiť aj ju. Celý život som sa nedokázala takpovediac ,,dospať“. V škole som každý deň zaspávala na lavici a to hlavne po zjedení pečiva (nemám gény ne jeho trávenie).

Od roku 2017, keď nastalo moje veľké ,,prebudenie sa“, všetky problémy sa zhoršili a prežívala som naozaj ťažké chvíle. Dnes sa už však teším skvelému zdraviu a nehovorím o tom, aké mám harmonické vnútorné rozpoloženie. Opäť ma veľmi baví život a aj pobyt vo svojom tele 🙂

Bol začiatok jari a Kambo si ma už dlhšie volalo. Vnímala som odkazy žabky všade vôkol seba, snívalo sa mi o nej a dokonca som ju aj namaľovala. Keď prišla príležitosť vyskúšať jej medicínu, neváhala som – vedela som, že je to to pravé pre mňa! Vtedy som však ešte vôbec nemala potuchy o tom, do čoho idem.

Netušila som, že je to naozaj silná medicína a nepôsobí len na fyzické telo, ale pracuje aj na jemnej úrovni, kde pomáha riešiť zastagnovanú energiu, ktorá často stagnuje niekde vďaka našim nevyriešeným vnútorným záležitostiam, ktoré sa zvyknú cestou životom nabaľovať, ako snehová guľa.

V ten deň som nič nejedla, aby som mala odľahčené telo a pred podaním medicíny som vypila liter aj pol vody, aby bolo čo zvraciať. Dávenie je totiž pri podaní tejto medicíny veľmi dôležité a žiaduce!

Ako to pokračovalo…

Neodchádzajú toxíny len z tela (hlavne sa čistí pečeň a žlčník), ale aj emocionálny odpad. Stretli sme sa v medicínskom kruhu a postupne sa začalo Kambo aplikovať. Do kože sa vypália body – aby sa odkryl lymfatický systém a na tieto body sa nanesie vrstvička žabieho sekrétu. Účinkuje veľmi rýchlo.

Ako sa mi sekrét dostával do obehu, pocítila som obrovské teplo, ktoré stúpalo od srdca priamo do hlavy. Pamätám si, ako mi horeli uši. Potom som vnímala ako mi neuveriteľne búši srdiečko, čo netrvalo dlho.

Kambo nárazovo zvýši krvný tlak (preto sa neodporúča ľuďom s vysokým tlakom) a následne klesne veľmi nízko. Ja som dlho trpela nízkym tlakom a pri klesaní tlaku som strácala vedomie, ale nie úplne, takže to najhoršie si veľmi nepamätám. Spomínam si na to, ako mi jeden priateľ prskal vodu do tváre so slovami – ,,zostaň tu s nami“.

Boj ega

Potom prišiel pocit, že je čas všetko zo seba pustiť, ale v tom čase som ešte nevedela vedome zo seba púšťať svoje bloky, traumy a kadečo iné a s účinkom medicíny som začala bojovať. Moje ego nechcelo stratiť kontrolu a takýto boj zhoršuje celý priebeh. Mala som strach a zároveň som cítila vnútorný odpor voči pusteniu niečoho, čo už zo mňa chcelo odísť.

My ľudia si občas svoje traumičky a boliestky radi držíme a nechceme sa ich vzdať, lebo sa cez ne dokážeme definovať. Stanú sa súčasťou našej osobnosti a máme strach, že keď sa ich vzdáme, stratíme tú falošnú istotu v známej ceste, korú sme si vytvorili a bojíme sa, že potom nebudeme vedieť, ako ďalej žiť, kým budeme a kam nás nové nastavenie sa zavedie.

A na základe týchto balíčkov, ktoré si v sebe uschovávame, priťahujeme si potom do života neustále tie isté situácie a utvrdzujeme sa vo svojich často obmedzujúcich presvedčeniach, ktoré brzdia náš život, vývoj a prejavenie svojho plného potenciálu.

Je dôležité vzdať sa

Postupne som sa snažila s účinkom Kamba prestať bojovať a prišlo dávenie, ktoré však už bolo príjemné a veľmi sa mi uľavilo. Dokázala som si pri ňom navnímať – čo potrebovalo byť pustené. Bola to rola obete, ktorá ma presviedčala, že ma nikto naozaj nemá rád a nezaslúžim si lásku.

Dnes viem, že mať túto rolu nie je nikoho vina a ani moja nie a je prirodzenou súčasťou života a jeho určitých fáz / štádií. Ako som kúsok tejto role počas ceremónie pustila, môj život sa následne zmenil k lepšiemu, ale ešte stále bolo na čom ďaľšiu dobu pracovať.

Po ceremónii som mala jemne opuchnutú tvár a knedlu v krku, čo je často sprievodný a neškodný jav, pri užití tohto sekrétu. Opuch postupne mizol a mne bola veľká zima. Tak som sa zabalila do deky a triasla som sa, ale nebol to len tras zo zimy, ale cítila som, ako tým trasom ešte zo seba púšťam ďaľšie záležistoti, ktoré boli uväznené v mojom tele.

Existuje aj technika, ktorá sa volá TRE a venuje sa púšťaniu nespracovaných záležistostí práve týmto trasom, ktorý je normálnou reakciou organizmu na stres a šok, ale ešte aj to sme si zakázali používať. Mnohí z nás majú tento dôležitý mechanizmus vypnutý a o to viac sa všetko potom ukladá do tela a zadržuje.

Na druhý deň som cítila v tele ľakosť a môj potláčaný hnev už nemal takú intenzitu, ako som vnímala predtým. Uvoľnil sa vďaka Kambu z oblasti žlčníka a pečene a mne bolo omnoho ľahšie na duši. Dokázala som sa na ľudí pozerať s väčším pochopením a citom. Avšak v tom čase, keďže som ešte nebola pripravená pustiť niektoré veci, som už ďaľšie Kambo nechcela. Prišlo mi do života o rok aj tri mesiace...

Moja druhá skúsenosť s Kambom

Bol Júl 2022 a ja som začala vnímať, že prišiel čas niečo zo seba definitívne pustiť. Kambo ma opäť začalo volať a telo si vypýtalo detox vo forme pôstu na surových plodoch a na šťavách. Cítila som, ako ma opúšťa niečo staré a táto očista mi kropila tvár aj slzami, avšak už nie v takej tej typickej roli obeti.

Ale skôr v prijatí a v pochopení. Hlavnou témou tejto očisty bolo – prestať bojovať s utrpením a ťažkými situáciami a s pokorou ich prijať do života, ako jeho prirodzenú súčasť a vzdať sa ilúzie, že raz bude ,,len dobre“ a byť smutná, alebo akákoľvek iná, nie je niečo nenormálne, ako sa nám dnešný svet, zameraný na potláčanie autentického prežívania snaží nahovoriť.

Rozklad ega a spojenie sa

Niekoľko týždňov som cítila, ako sa mi rozkladá ego a dostávam sa do väčšieho kontaktu s vlastnou dušou a so srdcom, ktoré sa začalo veľmi otvárať. Vychádzali na povrch staré nezahojené spomienky a mala som možnosť aj vidieť, kde všade sa ešte stále potláčam, umenšujem sa, či sa nesprávam s úctou k sebe, k druhým a k prírode. Bola som dojatá tým, do akej hĺbky som sa dokázala dostať a čo som tam objavila. Na konci pôstu som dostala príležitosť opäť zájsť na Kambo a ja som sa rozhodla túto šancu využiť.

Strach je dobrý

Po ceste na ceremóniu som pocítila obrovský strach, moje ego začalo bojovať a chcelo ma ,,uchrániť“ pred ďaľšou ,,bolesťou“, ale moje srdce hovorilo niečo iné a hlavne to, že je čas sa opäť posunúť ďalej. Pripomenula som si to, že strach je prirodzená a zdravá reakcia tela, nesmieme ho potláčať, ale vedieť jeho energiu transformovať. Prijala som ho a povedala som si – odvážemu šťastie praje a pokračovala som v ceste.

Keď prišlo k aplikácií sekrétu, cítila som v sebe silu a odhodlanie touto skúškou prejsť inak, ako po prvý raz – vedome a prítomne. Moje telo sa tak nastavilo a tentokrát som vedomie nestrácala, ale dokázala som priebeh celý čas naplno vnímať a vedome s tým stavom pracovať.

Po aplikácii som dávila takmer do minúty, čo ma prekvapilo a zároveň potešilo, pretože som cítila, ako ľahko už zo seba dokážem púšťať veci, ktoré nepotrebujem a nedržím sa ich. Tu sa prejavilo moje odhodlanie, naozaj svoj život zmeniť a nechať staré záležitosti zo seba odísť.

Potom som však začala cítiť obrovské teplo v tele a začalo mi byť veľmi zle. Ale vôbec som nemala chuť z toho utiecť a ani vytvárať v sebe odpor a neustále som si opakovala – utrpenie a bolesť patria k životu, prijímam to a ďakujem za každé učenie. Ďakovala som aj za Kambo a za to, ako sa v tom cítim.

Ľahkosť je cesta

Po chvíli som vnímala, ako ma medicína celkom ovládla a podvolila som sa jej a jediné čo som robila, bolo plynulé a hlboké dýchanie, ktoré mi pomáhalo zostať plne prítomná v tele a v procese.

Neskôr sa dostavilo ďaľšie čistenie a veľmi mi postupne odľahlo. Po skončení som mala príjemný pocit ľahkosti a mala som veľkú chuť sa rozprávať. Bola som však ešte slabá a ležala som nejaký čas zabalená v teplej deke na podlahe.

Po ceste domov som sa cítila byť trochu ako opitá, doma som si však príjemne pospala a prebudila som sa úplne svieža a plná novej energie. Pustila som si hudbu a po skutočne veľmi dlhej dobe som mala chuť nahlas spievať a divoko tancovať! Lietala som po byte a cítila som takú radosť zo života, ako už dávno nie 🙂

V rôznych kmeňoch sa Kambo používa nie len proti rôznym ochoreniam, ale pri melancholických stavoch, nechuti do života, neúspechu v živote celkovo a pri love. Kambo pomáha rozprúdiť zastagnovanú anergiu a vyháňa z tela všetko negatívne – aj z jemnohmotnej, aj z fyzickej úrovni.

Prináša do života novú energiu a hlavne radosť, čo môžem len potvrdiť, pretože po užitú druhého Kamba mám stále čistú myseľ, lepšie sústredenie sa, väčšiu radosť zo života, viac kreatívnej energie, sily a chuti na sebe pracovať a plniť si svoje ciele a sny 🙂

Práca s bolesťou

O tejto téme sa rozpíšem opäť, ale nabudúce. Dnes by som ju však chcela spomenúť v súvislosti s Kambom a prečo vo svojom živote využívam aj takéto ,,drastickejšie“ metódy na ceste sebaspoznávania a sebaliečenia. Myslím si, že sú to skvelé prostriedky na to, ako sa v živote naučiť zvládať bolesť a ťažké situácie, pretože naša kultúra je nastavená skôr na útek od nich a často do závislotí (alkohol, drogy, sex, cigarety, plytká zábava, závisloť na ľuďoch, a iné..).

Nikto nás odmalička neučil, ako pracovať s bolesťou, ťažkými životnými situáciami, ako sa s nimi vyrovnať, integrovať ich do života a rovíjať nie len svoju osobnú silu a moc, ale hlavne aj lásku k sebe, empatiu a súcit.

Tak často sme od seba odpojení, že život sa stáva akoby útekom sám pred sebou a nie a nie nájsť vnútorné šťastie a naplnie. Často bojujeme so životom a s našim okolím, namiesto toho, aby sme vedeli prebrať zodpovednosť za svoj život a za svoje konanie. Je to občas dlhá cesta, vedieť sa pozrieť do svojho vnútra a čeliť všetkému, čo sa tam skrýva a vytvára to veľa temnoty.

Temnota sa rozpúšťa tak, že sa presvetlí a to sa deje, keď prestávame utekať a skrývať sa.

V rôznych domorodých kultúrach hovoria, že my civilizovaní ľudia nemáme kapacitu a silu na spracovávanie utrpenia zdravým spôsobom a dosť odvahy čeliť životu. Často si totiž život idealizujeme a robíme ho tým tak znesiteľnejším (vďaka tomu je tu aj veľa spirituálnych ilúzií).

Aby sme dokázali v sebe prejaviť svoj plný potenciál a vôjsť do sveta, potrebujeme sa dobre poznať, získať naspäť svoju sebahodnotu a dôstojnosť, poraziť strachy a pestovať aj lásku k sebe.

Vybrala som si cestu, kde sa snažím čeliť svojim strachom a otvárať ,,pandorine“ skrinky aj iným a nie vždy príjemným spôsobom. Z počiatku sa mi do toho veľmi nechcelo, ale keď sa nám nechce dobrovoľne – život si už nájde cestu, ako nás posunúť z miesta a prinútiť k činom a k akcii. Niekedy je to vyhadzov z práce, niekedy ochorenie, či nejaké nešťastie.

Myslím si, že sme si život prišli aj užiť, ale zároveň na sebe aj pracovať, zdokonaľovať sa a rásť. Kedysi som vetu – bez práce nie sú koláče – nemala vôbec rada. Dnes chápem jej hlboký význam, pretože o čo viac dokážem pracovať so svojimi slabosťami, o to kvalitnejší a skutočnejší život potom môžem žiť.

A za to, to naozaj stojí 🙂