Prekonať strach

Sedím na gauči vo svojom prenajatom byte a začínam si čoraz viac a viac uvedomovať, že toto sú posledné dni v ňom. Obzerám si vybavenie bytu a pocity v ňom, naciťujem si koniec jednej cesty a začiatok inej, celkom novej. Zdá sa mi to až neuveriteľné, čo všetko nám život dokáže priniesť do cesty.

Keď som sa pred pár dňami jedno ráno prebudila, nemala som veľmi dobrú náladu, cítila som sa tak, ako už dávno nie. Mala som pocit, že ma prestáva baviť život. Akosi sa moja radosť vytratila v šedných dňoch. A tak som vyslala prianie – ,,potrebujem zmenu, už som tu príliš dlho”. A vesmír s odpoveďou na seba nenechal dlho čakať.

Prekonať strach – je moja veľká životná téma. A ako prišla odpveď z vesmíru, objavil sa strach opäť, spolu s radosťou. Keď som sa ráno zobudila, otvorila som si facebook a prvé čo na mňa ,,vyskočilo” – bola ponuka práce v horách. Niečo sa v tej chvíli vo mne pohlo a ja som vedela, že je to ponuka pre mňa. Neváhala som a hneď som reagovala. Do dvoch hodín bolo všetko dohodnuté a ja som si uvedomila, že ma čaká obrovská zmena.

Prekonať strach teraz hneď

Ako sa blíži dátum môjho odchodu, pociťujem rôzne stavy a strach nevynímajúc. Naučila som sa však jednu vec – prijať strach, nevytesňovať ho, lebo je prirozdený a veľmi potrebný. Často nás strach môže pred niečim varovať. Ale často nám aj môže zabrániť urobiť nejaké veľké životné kroky.

A tak už zopár dní pracujem s témou prekonať strach a postaviť sa do svojej sily. Aké techniky používam? Napríklad odstrihnutie sa od iných ľudí na chvíľku, aby som bola vo svojej energii a nikto ma neovplyvňoval svojimi názormi. Koľko ľudí, toľko názorov a môže sa stať, že niekoho strachy môžu ovplyvniť naše rozhodnutie a naše skutočné pocity. Takáto psychohygiena sa pre mňa stala veľmi účinným nástrojom.

Ďaľšia vec ktorú využívam sú afirmácie, vizualizácie a vstupovanie do svojho srdca. Sadnem si do samoty, zavriem oči a predstavujem si svoje rozhodnutie – ,,ako sa cítim, keď si predstavím že sa vydám na tú novú cestu? Ako sa cítim, keď si predstavím, že pokračujem po starej ceste?”. Táto technika ma ešte nikdy nesklamala.

Jedna z vecí, ktoré mi skutočne pomáhajú, sú aj vizualizácie a afirmácie v sprievode vhodnej hudby, napríklad takej, ktorá veľmi silne pomáha svoju víziu emočne precítiť (bez toho precítenia takmer nič nefunguje, ani prepis starých vzorcov myslenia a správania sa). Napríklad:

Radosť zo zmeny

Takéto techniky mi pomáhajú si vnášať radosť do prichádzajúcej zmeny a vyvarovať sa upadaniu do strachu a zmätku. Pred každou veľkou situáciou, kde nastáva zmena smeru – hľadám spôsoby, ako sa ukotviť, byť vo svojom strede a naprogramovať si voľnú cestu, kde aj keď prídu nejaké prekážky, alebo skôr výzvy, použijem všetko, čo mi zdvihne emócie a náladu. A ako vieme, hudba je skutočne úžasný nástroj.

Hovorí sa, že starého psa novým kúskom nenaučíme. A v poslednej dobe čoraz viac a viac chápem význam tejto vety. Keď sme mladí, omnoho menej sme ustráchaní a život je pre nás veľké dobrodružstvo. Kam sa ten elán pominie postupne? Je to vekom? Alebo životnými skúsenosťami?

Myslím si, že je to často nespracovaným emočným nákladom, ktorý si cestou životom nazbierame a tá bolesť v srdci potom spôsobuje, že si vytvoríme vôkol seba hradby, za koré sa nikto a nič nedostane. Je to však len iluzorné bezpečie, lebo postupne môžu v takomto spôsobe života prichádzať melancholické stavy, pocit odpojenosti od ostatných a od sveta, úzkosti, depresia a iné veci.

To brnenie často spôsobuje, že aj keď život nabáda ku zmene, tak sa jej človek veľmi bráni, lebo sa bojí opustiť komfortnú zónu, kde sa cíti bezpečne. Ale myslím si, že sme sem neprišli sa skrývať, ale napredovať, rásť a vyvíjať sa – čo si vyžaduje púšťanie sa pomyselných istôt a návykov.

Prvá ochutnávka

Keď som sa šla hneď pozrieť na miesto, kde budem tráviť nasledujúce životné obdobie, po príchode tam som ihneď vedela že ,,áno, toto je to miesto kde mám teraz byť”. Vravelo mi to celé telo a srdce. Bol to taký pocit domova a vravela som si, že aj keby to náhodou nevyšlo, lebo človek nikdy nevie – viem, že sa tam nejakým spôsobom ešte vrátim, alebo na iné miesto do hôr.

Bol to pre mňa veľký výstup z komfortnej zóny, ale už počas takmer sedem hodinovej cesty vo vlaku som vedela, že robím presne to, čo vesmír po mne chce. Ten pocit už dôverne poznám.

Záver

Prekonať strach – môže to byť veľká cesta. Ale dá sa to. Strach je nám prirodzený – tak ako všetky ostatné pocity a emócie. Nemusíme sa ho obávať. Je však dobré rozlišovať, kedy sa nás strach snaží upozorniť, aby sme napríklad opustili nejakú situáciu, alebo našli odvahu sa brániť. Napríklad keď sa na nás rúti auto v plnej rýchlosti, je normálne cítiť strach a veľmi potrebné – aby sme mali motiváciu a energiu pred tým autom uskočiť a nezrazilo nás.

Strach sa však stáva zlým pánom vtedy, keď ho cítime aj v banálnych situáciách a zväzuje nám ruky a nohy a bojíme sa v živote robiť veci, ktoré by nám mohli pomôcť rozvinúť sa, zdvihnúť zadok a vydať sa do sveta, alebo opustiť nezdravý vzťah. Vtedy sa môže diať to, že strach z nás vysáva energiu a radosť zo života a môže prichádzať frustrácia, nechuť žiť a pociťovať šťastie.

Neviem čo mi najbližie obdobie prinesie, ale verím, že mnoho nových a poučných skúseností….

Majte sa krásne a dočítania pri ďaľšom blogu 🙂