Vysoko-citliví ľudia a dosahovanie cieľov

Ako sa hovorí, človek dosiahne majstrovstvo v tom, čomu sa najviac venuje a ja s tým súhlasím. No sú tu aj iné faktory, ktorými som sa začala zaoberať a napokon zisťujem, že ako vysoko-citlivého človeka ma nenapĺňa dosahovať majstrovstvo v tom, čo ma nebaví, len za vidinou peňazí.

Pôsobí to skôr deštrukčne, pretože moje prepojenie so svojim telom a dušou je tak veľké, že zaregistrujem hneď každý signál, ktorý je nimi vysielaný, aby som si všimla, ak nie je niečo v poriadku s tým, akou cestou v živote kráčam. A tak som sa začala venovať veľmi dôležitej téme a ňou sú – vysoko-citliví ľudia.

Dnes už viem, že pre vysoko-citlivých ľudí nie je cesta počúvať len rady z vonka, ale tento dar je pozvánkou na hlboké sebaspoznávanie sa, aby človek vďaka nemu mohol prejaviť svoje dary, ktoré so sebou nesie pre tento svet.

Prišla som aj na to, že pre nás, ľudí s veľmi silnou citlivosťou je čeliť ruchu tohto sveta o niečo náročnejšie, pretože skôr, ako dosahovanie nejakých cieľov len pre uspokojenie iných a mienky o nás, je pre nás dôležitejší svet snov, vízií a hĺbania. A k tomu patrí aj neutíchajúce zbieranie informácií.

Viete, že je s vami niečo inak

Mnoho vysoko-citlivých ľudí už od detstva vedelo, že je s nimi niečo inak. Častokrát preto, lebo akosi nezapadali do škatuliek, ktoré im pripravil tento svet. I ja som bola pre svoje okolie veľkým ,,čudákom” a nebolo jednoduché si nájsť svoje miesto, aby som sa mohla cítiť byť prijatá. V tom čase, keď som bola dieťa, netušila som však, že v prvom rade mám byť spokojná ja sama so sebou a až potom riešiť to, či sú somnou spokojní iní.

Vysoko-citliví ľudíia – ak sa radíte medzi nich, tak vás môže mnoho vecí vyrušovať, otravovať a môžete sa cítiť byť často veľmi zahltení. Takisto aj nudná rutina možno nie je nič pre vás, pretože vaša túžba neustále nachádzať nové informácie, myšlienky, miesta a objavovať nepoznané, vás núti k častejším zmenám, vďaka čomu si dokážete zachovať svoje psychické zdravie. Pre mňa bol obyčajný stereotypný život, vždy ako pomalé umieranie zaživa a vnímam, že najlepšie sa cítim vtedy, keď mám plnú voľnosť.

Vysoko-citliví ľudia mávajú veľmi citliví nervový systém, ktorý toho máva naozaj veľmi veľa na práci. Vnímanie nie len svojich emócií, ale aj emócií iných je veľmi intenzívne. Takisto aj vnímanie energií ľudí, miest kde sa nachádzajú, ale často-krát aj situácií vo svete.

A to mám na mysli hlavne kreatívnu a pracovnú oblasť. Vysoko-citliví ľudia sú často tí, ktorí sem na Zem prinášajú nové nápady, vízie, tvoria hudbu, maľujú, spievajú, či zostrojujú rôzne vynálezi. Alebo sú výborní liečitelia, ktorí veľmi dobre poznajú zákutia ľudksej duše a psychiky.

Často sa mi v živote stáva, že to, čo je pre iných ľudí strašideľné, alebo poburujúce, beriem ako prirodzenú súčasť vývoja tu na Zemi. Vysoko-ciltiví ľudia mávajú totiž veľké pochopenie pre správanie sa ľudí vôkol seba, čo môže byť pri slabých hraniciach a sebahodnote aj veľmi škodlivé. Cesta pomoci iným totiž nie je ľútosť, ale súcit.

Tým, že vysoko-citliví ľudia často upadajú do stavu zahltenosti je pravdepodobné, že majú problém sa v živote nejako presadiť. Prečo tomu tak je?

Je to hlavne preto, lebo pod tou veľkou kopou informácií z okolia, ktorá spôsobuje emočné rozrušovanie, či neustály pocit vyčerpanosti – stráca vysoko-citlivý človek spojenie sám so sebou a tým pádom môže často preberať na seba myšlienky a názory iných ľudí a ani o tom nemusí vedieť.

To znamená, že žije životy iných a nie ten svoj vlastný. S čím som sa často stretávala počas svojho života, kým som dokonale nepoznala samú seba bolo aj bagatelizovanie mojich pocitov, ich zosmiešňovanie a snaha natlačiť ma do nejakej škatuľky, či nanútiť mi spôsov života, ktorý mi vôbec nebol prirodzený.

Musela som padnúť až na samé dno, aby som sa tam mohla opäť nájsť a pochopiť, kto a čo som ja a kde sú ostatní. Prijať svoju inakosť bola skutočne veľká výzva, pretože sa moje prežívanie a videnie sveta málokedy zhodovali s ľuďmi vôkol mňa.

Ťažké to však bolo len do momentu, kým som uzdravila svoje zranenia a prijala sa taká, aká som. Uľavilo sa mi. Zistila som, že byť taká aká som nie je vôbec zlé, ak si to viem užiť a cítiť sa so sebou dobre. A to dokážem len vtedy, keď nasledujem svoje sny a vízie.

A poďme teraz k tomu presadenu sa…

Posledné roky po ukončení športovej kariéry som sa dlho hladala. Akosi som sa okrem maľovania obrazov v ničom nedokázala nájsť a presadiť sa v tom. Frustrácia narastala a nech som sa pre čokoľvek nové rozhodla, počase som zistila, že to vôbec nie som ja a nechala som sa ovplyvniť niekým iným a jeho predstavami o živote. A tak som nie raz po krátkej chvíli vyhorela a strácala radosť zo života.

Základom úspechu pre vysoko-citlivých ľudí je neustály konkat so sebou samým, sebapoznanie, samota, stišovanie sa, počúvanie inšpiratívnej hudby, fyzický pohyb, pobyt v prírode, vhodná výživa, stretávanie sa s ľuďmi len vtedy, keď je tam skutočná potreba a nie povinnosť.

Mojim kľúčom k úspechu v športe však bola jedna veľmi dôležitá vec – vyberala som si, s akými ľuďmi sa stýkam, aké informácie prijímam a na čo každý deň koncentrujem svoju pozornosť.

Áno – správna koncentrácia pozornosti je Alfou a Omegou v dosahovaní cieľov.

Každý môj deň som sa zameriavala len na svoj cieľ a predstavovala som si svoje úspechy, kde som neprodukovala žiadne myšlienky, ktoré by ma mohli zneisťovať a ak prišli, veľmi rýchlo som ich zahnala.

Dokázala som to aj vďaka tomu, že som nuestále sledovala len ľudí, ktorí už dosiahli to, po čom som túžila, čítala motivačné články a knihy a sledovala videá, ktoré mi dodávali silu a odhodlanie. A vďaka tomu sa pre mňa pódium stalo pre mňa miestom veľkého úspechu.

Neskôr, keď som sa začala venovať duchovnému rozvoju, neustále som sa zahlcovala rôznymi informáciami, ktoré neboli vždy pravdivé a zviedli ma z cesty mojej duše. V tom období mi moja naivita pomáhala nie len vyhrávať súťaže, ale aj mi uškodila v tom, že som vstrebávala informácie, ktoré mi nijak nepomáhali žiť úspešný a naplnený život. (Toto však dokážu aj komerčné médiá – človeka strašiť a odvádzať jeho pozornosť od pravdy…-televízia, rádio).

A tak som prišla až do bodu, kedy som celkom vyhasla a začala som brať život ako ťažký a takú reaitu som si aj vytvárala. Uverila som tomu, že nemám žiadnu moc nad svojim životom a stratila som všetkú radosť a ľahkosť, ktorú som v sebe predtým vždy mala, navzdory čomukoľvek.

Aj toto sú úskalia nie len duchovného života, ale života celkového. Je tu obrovský informačný šum, v ktorom keď sa človek stratí, môže skutočne aj stratiť samého seba, lebo tie informácie sú veľké lákadlo, ktoré môže prinášať pocit dôležitosti. ,,Aha, koľko toho viem” – a človek neustále len chrlí vôkol seba múdrosti, ktoré však vôbec nie sú jeho a často sú to aj rôzne výmysli.

A tak som namiesto sledovania internetových hádok ľudí a ich súperenie o pozornosť – začala tráviť viac času v tichu, sama so sebou a začala som sa pýtať samej seba, čo si v živote skutočne prajem zažiť a žiť bez toho, čo si o tom myslia ostatní.

Dôležitosť ticha

V tom tichu, ktoré vysoko-citliví ľudia tak nesmierne potrebujú, začali mi prichádzať jasné odpovede a rozhodla som sa urobiť to, čo som robila v časoch mojich športových úspechov – začala som eliminovať zo svojho života všetko, čo ma negatívne ovplyvňovalo a okrádalo ma o pozornosť, ktorú som sa rozhodla nasmerovať na svoje ciele. A ako sa hovorí – kam ide pozornosť, tam smeruje aj energia. Čiže to pozorované rastie a stáva sa to súčasťou našej reality viac a viac.

Začala som si klásť otázky:

• je to, čo každý deň pozorujem to, čo mi vytvorí plnohodnotejší život?
• je to, čo každý deň robím cesta k zdraviu?
• sú moje presvedčenia o svete a o sebe skutočné?
• čo je to, čo mi bráni žiť život, po akom túžim?

Verte mi, po týchto otázkach odpovede skutočne začnú prichádzať. Kladenie si týchto otázok v tichej meditácií je vlastne nie len rozhovor so sebou, ale s celým vesmírom. A ten nám vždy načúva.

Táto téma, dosahovanie cieľov pri vysokej citlivosti sa stala mojim hobby. Uvedomila som si, že rada by som o nej písala viac a viac. Napokon sa človek nestáva majstrom len v tom, čomu sa neustále venuje, ale aj v tom, čo sám je a čo prežíva, pretože je v tom ako ryba vo vode.

Postupne vám budem prinášať o téme vysokej citlivosti viac a viac informácií, pretože verím, že zdieľanie je cesta, ako nie len obohatiť tento svet, ale aj sa nazvájom motivovať a prepájať 🙂